Záchranár MUDr. Viliam Dobiáš.

Na Slovensku momentálne panuje kultúra agresivity, neúcty, neznášanlivosti. Menšiny sa musia o svoje práva hlásiť a niekedy aj za ne bojovať. Sme majstri sveta v diskriminácii podľa národnosti (Maďari), etnika (Rómovia), náboženstva (moslimovia), sexuálnej orientácie (LGBT), pohlavia (ženy) ale aj veku (seniori). Žien je polovica populácie, napriek tomu sú niekedy v situácii menšiny. Ešte nedávno nemali všade volebné právo, majú menšie platy, musia dokázať viac aby dosiahli vedúce pozície. Seniorov síce pribúda, ale ešte nedosiahli počty, ktoré by im zaručili aspoň kvantitatívnu úctu. Za posledných 50 rokov sa absolútne počty seniorov nad 85 rokov zväčšili päťnásobne, vo veku 75-84 rokov trojnásobne. V roku 1900 pripadlo na 100 detí len 8 seniorov, ale v roku 2011 už bolo na 100 detí 83 seniorov.

Nepomôže nám vzdychať nad nedostatkom úcty od mladších, ani nad absenciou rešpektu a uznania kvalít. Svoje miesto pod slnkom si musíme ustrážiť alebo vydobyť. Podľa mňa tomu bráni, okrem iného, aj pesimizmus, bolestínstvo a ustráchanosť. Z titulu svojej profesie lekára záchrannej služby prichádzam do kontaktu s reprezentatívnou vzorkou seniorov. Lebedia si v pocite, že sú chorí, opustení, chudobní. Áno, je to pravda. Ale koľkí z nich už od päťdesiatky rátajú pomaly mesiace do odchodu do dôchodku. Stavanie sa do úlohy vyhoreného a unaveného ovplyvňuje psychiku priam devastačne. Psychika rozleptáva telesné orgány a vytvára priam skleníkové prostredie na rozvoj civilizačných ochorení. Potom musia voľný čas využívať na posedávanie v čakárňach zdravotníckych zariadení miesto návštev koncertov, galérií alebo posedávanie na kávičke s rovesníkmi, alebo mladšími. Večné sťažovanie seniorov od nich odháňa mladších členov rodiny a vedie k samote. Samota zvýrazňuje prejavy telesných ochorení, vedie k zvýšenej spotrebe liekov a tým ku kráteniu finančných prostriedkov. Začarovaný kruh, ktorý bude vedieť preťať možno až nasledujúca generácia seniorov. Snáď dnešní mladí ľudia majú možnosť sledovať odstrašujúci príklad niektorých svojich rodičov a starých rodičov, ale zároveň vidia pozitívny trend v pribúdajúcich počtoch aktívnych seniorov, hlavne z vyšších vzdelanostných vrstiev, ktorí pestujú vzťahy, kultúru, šport a pozitívny vzťah k životu.

MUDr. Viliam Dobiáš je známy záchranár a autor knihy Volali ste záchranku?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nemám rád krv, preto ju zastavujem. Známy záchranár, špecialista na urgentnú medicínu, čerstvý prezident Slovenského Červeného kríža a odborný garant projektu Krajina záchrancov doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD., so svojím typickým sarkazmom rád šokuje výrokom, že aj on zle znáša pohľad na krv.